V hlubinách temna – 2. kapitola
Pokračování povídky sepsané v rámci soutěže Nedokončené poklady. * „Zpátky k tobě domů,“ vyslovil tiše. Domů? Ale jak toho chce dosáhnout? Jak se odsud mám dostat domů? A jak jsem se vůbec dostala sem? Byla i má matka záhadným způsobem přenesena do ještě záhadnější země, Marconie? Z úvah mě vytrhl hlas druhého chlapce, Darka. „Jaké jsou další pokyny, Morgane?“ zeptal se a pak si mě s nedůvěřivým výrazem změřil, snad jako by se domníval, že je mám v plánu zabít nebo něco podobného. „Půjde s námi,“ oznámil mu klidně. „Ale Morgane, to snad nemůžeš myslet vážně? Opravdu chceš s sebou vzít špeha?“ mračil se na něj Dark, zřejmě se mu tato možnost příliš nelíbila. Pohled, který na mě vrhl, působil skoro vražedně. Pak svou pozornost opět přesunul k Morganovi. „Myslím to...
Ľalia medzi tŕním – časť 3.
O 3 mesiace neskôr… Veleslava a Eirik sa rozlúčili s priateľmi a spolubojovníkmi a opustili ich na rozcestí, ktorá viedla do Veleslavinej osady. Vojsko odišlo a Veleslava povedala: „Tak môžeme ísť.“ „Aká je dlhá cesta a koľko bude trvať, kým tam dorazíme?“ „Cesta je dlhá asi tak šesť míľ a bude nám to trvať týždeň, ak nie aj menej. Cesta je zväčša rovná, sem tam vedie buď z kopca alebo do kopca.“ Pomaly sa pohli z miesta a Eirik sa opýtal: „Myslíš, že ťa spoznajú?“ „Neviem. Už nevyzerám tak ako pred piatimi rokmi a pár mesiacmi. A kto vie, čo povedia, keď ma uvidia.“ „Pravdepodobne by si mysleli, že si len duch.“ „Tak to máš recht. Určite si mysleli, že som umrela. Tak pôjdeme na to pomaly, aby z toho nebolo haló. Kedysi mi niekto povedal, že ak sa raz...
Ľalia medzi tŕním – časť 2.
O 5 rokov neskôr… Normanské vojsko mierilo na posledného nepriateľa. A to boli Sasovia sídliaci pri hraniciach Slovanskej zeme a Ríma. Boli na kraji lesa, na veľkej rovine medzi tým lesom a saskou dedinou. Veleslava sa po tích piatich rokoch zmenila. Skrásnela jej tvár, nabrala na výške, jej ženské krivky zvýraznili, no na tele mala niekoľko jaziev a na chrbte mala jazvu z popáleniny, ktoré kedysi utŕžila pri záchrane detí z ohňa, ale mala ich skryté pod brnením. Vlasy jej narástli a stále ich mávala zapletené do vrkoča okrem výnimiek, keď si ich zmývala, oči jej kus žiarili vzrušením z očakávaného boja. Mala ich ešte svetlejšie, než ich kedysi mávala. Všetci pobehovali hore dole, chystali sa na dlho očakávanú bitku, len Veleslava bola v kľude a už...
Ľalia medzi tŕním – časť 1.
Rok 185 po Kristovi. Je to čas Rímskej ríše a kresťanstva. Rím zaberal väčšinu sveta a ľudia opustili staré zvyky a obrátili sa ku kresťanstvu, ale ľudia na severe pod nich nepatrili a stále medzi nimi panovali staré zvyky a verili vo svoje božstvá. A to boli Slovanské kmene a Normania. V jednom Slovanskom kmeni zasvätenému Triglavovi, bohu s tromi tvárami a vládnucimu nad juhom, východom a západom… Na kmeň začali padať prvé lúče slnka. V kmeni stále vládol spánok, a kde tu vyšla z jedného obydlia dievčina. Merala asi tak meter sedemdesiatpäť. Mala vlasy biele ako sneh, čo sa u týchto kmeňoch veľmi nevidelo, ktoré mala dlhé až po zadok, husté a zapletené do vrkoča, čo značilo, že je ešte slobodná. Mala zelenomodré oči, pery plne vytvarované, líca červené,...
Stále ťa milujem – 7. kapitola
Alex bol mimo celé štyri dni. Lou to ťažko niesla, no ešte horšie na tom bol Mariano. Chodil ako telo bez duše, nejedol, nespal. Celé dni trávieval zatvorený vo svojej komnate a odmietal sa s hocikým rozprávať. Dokonca si odpustil nepríjemné narážky vždy, keď okolo neho Lou prešla. O týždeň ho Dalia konečne prepustila z nemocnice. Netvárila sa nadšene. Nikdy nechápala tyto ich zabijácke pudy, preto, keď si Edwarda brala, bola rada, že bol iný. Lenže teraz jej to tak neprišlo. I keď jej Lou povedala, že Edward ich nedokázal zabiť, trvala na svojom. Najprv plakala, keď jej napadlo, že namiesto Alexa tam mohol ležať Edward, no nakoniec sa smútok premenil na hnev. „Už ste sa pozreli na ten spis?“ opýtal sa Alex, keď všetci sedeli v Alastairovej pracovni. Lou...
Stále ťa milujem – 6. kapitola
Keď sa Alastair s Marianom vybrali do Sanu, Lou sa rozhodla, že sa porozpráva s Alexom. Chcela vedieť pravdu o tom, ako je to medzi ním a Marianom. „Môžem?“ opýtala sa ho, keď ho videla sklesnuto sedieť na posteli v jeho izbe. Prikývol, no vôbec nejavil záujem o jej osobu. Pohľadom hypnotizoval stôl pred posteľou, na ktorom bolo položených pár kníh. Zvyčajne to boli zaujímavosti a fakty, ale aj detektívky a trilery. Lou sa posadila k Alexovi a zobrala do ruky vankúš, ktorý následne objala. Chvíľu obaja mlčky sedeli, až ticho preťal Alexov skleslý hlas. „Prečo si prišla?“ opýtal sa jej, no nedokázal sa na ňu pozrieť. „Chcela som sa ťa niečo opýtať,“ povedala. Alex vôbec nedal najavo, že by sa s ňou chcel rozprávať. Jeho vnútro horelo. Nedokázal poriadne rozmýšľať,...
Denní věštec
Chcete vědět, co se děje za hradními zdmi?
Čtěte Denního věštce!
Ocenění
2022 – Projekt roku
2021 – Projekt roku
2021 – Šéfredaktor roku
2020 – Projekt roku
2019 – Projekt roku
2018
2015 – Projekt roku
