Stále ťa milujem – 7. kapitola

Alex bol mimo celé štyri dni. Lou to ťažko niesla, no ešte horšie na tom bol Mariano. Chodil ako telo bez duše, nejedol, nespal. Celé dni trávieval zatvorený vo svojej komnate a odmietal sa s hocikým rozprávať. Dokonca si odpustil nepríjemné narážky vždy, keď okolo neho Lou prešla. O týždeň ho Dalia konečne prepustila z nemocnice. Netvárila sa nadšene. Nikdy nechápala tyto ich zabijácke pudy, preto, keď si Edwarda brala, bola rada, že bol iný. Lenže teraz jej to tak neprišlo. I keď jej Lou povedala, že Edward ich nedokázal zabiť, trvala na svojom. Najprv plakala, keď jej napadlo, že namiesto Alexa tam mohol ležať Edward, no nakoniec sa smútok premenil na hnev. „Už ste sa pozreli na ten spis?“ opýtal sa Alex, keď všetci sedeli v Alastairovej pracovni. Lou...

Stále ťa milujem – 6. kapitola

Keď sa Alastair s Marianom vybrali do Sanu, Lou sa rozhodla, že sa porozpráva s Alexom. Chcela vedieť pravdu o tom, ako je to medzi ním a Marianom. „Môžem?“ opýtala sa ho, keď ho videla sklesnuto sedieť na posteli v jeho izbe. Prikývol, no vôbec nejavil záujem o jej osobu. Pohľadom hypnotizoval stôl pred posteľou, na ktorom bolo položených pár kníh. Zvyčajne to boli zaujímavosti a fakty, ale aj detektívky a trilery. Lou sa posadila k Alexovi a zobrala do ruky vankúš, ktorý následne objala. Chvíľu obaja mlčky sedeli, až ticho preťal Alexov skleslý hlas. „Prečo si prišla?“ opýtal sa jej, no nedokázal sa na ňu pozrieť. „Chcela som sa ťa niečo opýtať,“ povedala. Alex vôbec nedal najavo, že by sa s ňou chcel rozprávať. Jeho vnútro horelo. Nedokázal poriadne rozmýšľať,...

Stále ťa milujem – 5. kapitola

Autor: Nika Rose Marano Slnko už zapadalo a pomaly sa blížila noc. Obloha sa stmavila, a tak poskytovala tmu, ktorá dopadala na Podhoru. Niektorí ľudia sa už schyľovali domov, no niektorí ešte zostali vonku a zabávali sa. Bavili sa natoľko, že si ani nevšimli, že sa otvorila vstupná brána a dnu vošiel mladý tmavovlasý muž, odetý v čiernostriebornom odeve z drahých látok. Jeho modré, no zato temné oči blúdili po budovách, ktoré míňal. Jeho dlhý fialový plášť za ním vial a zanechával tak za sebou menšie kúdoly prachu. Na okamih sa zastavil a prezrel si skupinku mladých dievčat, ktoré postávali neďaleko od neho. Jedna, dlhovlasá blondína, si ho povšimla a mrkla naňho. Muž sa pousmial a vybral sa k nim. „Nemali by ste byť tak neskoro večer vonku, dámy,“ poučil ich s...

Stále ťa milujem – 4. kapitola

Autor: Nika Rose Marano Il Magnifico! – Úžasné! In bocca al lupo! – Veľa šťastia! medico – lekár, doktor pezzo di merda – kus hovna (doslovne) Prikrčila sa a pomaly sa vybrala pozdĺž steny. Chodba bola tmavá, ale široká. Ktokoľvek mohol okolo nej prejsť a nevidieť ju. Na konci chodby zahla doprava, kde už bola chodba viac osvetlenejšia. Na moment sa zastavila. Počula hlasy a rinčanie mečov. Vybrala sa za zvukmi. Zahla za roh a videla, ako si dvaja muži meria sily. Jeden, muž s vyholenou hlavou, odrazil útok svojho protivníka, až mu vyrazil meč z ruky. Chrapľavo sa zasmial. „Vravel som ti, Rodrigo, že teba by porazila aj ženská!“ povedal pomedzi smiech. Vysoký muž v bielej róbe, Rodrigo, zdvihol svoj meč a s nadávkami si ho zastrčil späť do pošvy. „Keby ženské...

Stále ťa milujem – 3. kapitola

Autor: Nika Rose Marano Vysvetlivky: Che diavolo – Čo to dočerta… altezza – výsosť contessa – grófka palazzo – palác capitano – kapitán puttana – štetka perfetto – dokonalý signora – pani tesoro – poklad Tesora mia – môj poklad bastardo – bastard „Che diavolo…“ nedokončil. Pergamen mu vypadol z ruky. Zodvihol ho a ešte raz sa zapozeral na všetky tie mená. Žiadne mu neprišlo povedomé až na tie štyri mená na konci. Mená jeho a Louinich rodičov. „Bohvie, čo je to za zoznam,“ zamumlal si popod nos. Lou sa natiahla pre druhý pergamen a zobrala ho do ruky. Užuž ho chcela otvoriť, keď ju zastavila Alexova ruka. „Počkaj!“ zastavil ju. „Nemôžeš predsa otvoriť zapečatený dokument!“ Lou prevrátila očami. „Tak sa pozeraj!“ Striasla zo seba jeho ruku a...

Stále ťa milujem – 2. kapitola

Lou sa rýchlo postavila a pokrútila hlavou. „Neprichádza do úvahy!“ Alex sa s ňou nemienil dohadovať. „Jednoducho idem s tebou! Aj ja mám s kráľom nevybavené účty!“ Chvíľu sa navzájom prepaľovali pohľadmi, až nakoniec Lou prikývla. Nemalo cenu ho prehovárať. Assassini vždy držia spolu, znelo jej neustále v hlave. „Bene, ale potrebujeme plán,“ zahlásila Lou. Alex vstal a pokynul jej, aby ho nasledovala. Spolu sa vybrali do kuchyne. Nebola veľká, ani honosná. Alexova rodina bola síce bohatá, no nikdy si nepotrpeli na luxus. Preto Lou neprekvapilo, keď videla už trochu zhrdzavený šporák a kuchynské skrinky, z ktorých už opadávalo drevo. Sadla si za malý kruhový stôl a pozorovala Alexa, ktorý niečo hľadal v zásuvke najväčšej skrine. Potichu pri tom nadával. „Á, tu je...