Stále ťa milujem – 7. kapitola

Alex bol mimo celé štyri dni. Lou to ťažko niesla, no ešte horšie na tom bol Mariano. Chodil ako telo bez duše, nejedol, nespal. Celé dni trávieval zatvorený vo svojej komnate a odmietal sa s hocikým rozprávať. Dokonca si odpustil nepríjemné narážky vždy, keď okolo neho Lou prešla. O týždeň ho Dalia konečne prepustila z nemocnice. Netvárila sa nadšene. Nikdy nechápala tyto ich zabijácke pudy, preto, keď si Edwarda brala, bola rada, že bol iný. Lenže teraz jej to tak neprišlo. I keď jej Lou povedala, že Edward ich nedokázal zabiť, trvala na svojom. Najprv plakala, keď jej napadlo, že namiesto Alexa tam mohol ležať Edward, no nakoniec sa smútok premenil na hnev. „Už ste sa pozreli na ten spis?“ opýtal sa Alex, keď všetci sedeli v Alastairovej pracovni. Lou...

Stále ťa milujem – 6. kapitola

Keď sa Alastair s Marianom vybrali do Sanu, Lou sa rozhodla, že sa porozpráva s Alexom. Chcela vedieť pravdu o tom, ako je to medzi ním a Marianom. „Môžem?“ opýtala sa ho, keď ho videla sklesnuto sedieť na posteli v jeho izbe. Prikývol, no vôbec nejavil záujem o jej osobu. Pohľadom hypnotizoval stôl pred posteľou, na ktorom bolo položených pár kníh. Zvyčajne to boli zaujímavosti a fakty, ale aj detektívky a trilery. Lou sa posadila k Alexovi a zobrala do ruky vankúš, ktorý následne objala. Chvíľu obaja mlčky sedeli, až ticho preťal Alexov skleslý hlas. „Prečo si prišla?“ opýtal sa jej, no nedokázal sa na ňu pozrieť. „Chcela som sa ťa niečo opýtať,“ povedala. Alex vôbec nedal najavo, že by sa s ňou chcel rozprávať. Jeho vnútro horelo. Nedokázal poriadne rozmýšľať,...

Nikdy sa neotáčaj – 2. kapitola: Skúšky

McAfferty ju zaviedol pred budovu japonského štýlu, so sedlovou strechou vyrobenou z obrích sekvojových polien. V okolí bol uhrabaný štrk a v čistom rybníčku plávalo pár oranžových rybiek. „Nepochybujem, že vieš, čo je toto za budovu,“ prehovoril McAfferty. „Dojo?“ skúsila. Prikývol a cez široký otvor vstúpili dnu. V pomerne veľkej miestnosti tam trénovalo štyridsať detí oblečených v bielych kimonách, previazaných čiernym alebo hnedým pásom. Nechávali sa prehadzovať cez rameno, rôzne sa krútili, kopali, padali na zem a znovu bez problémov vstávali. Yhwana na to s úžasom pozerala. Vždy si chcela bojové umenie vyskúšať, no nikdy na to nemala príležitosť. McAfferty ju zaviedol do menšej miestnosti po pravej strane. Stena naproti bola čisto biela a v strede bol...

Stále ťa milujem – 5. kapitola

Autor: Nika Rose Marano Slnko už zapadalo a pomaly sa blížila noc. Obloha sa stmavila, a tak poskytovala tmu, ktorá dopadala na Podhoru. Niektorí ľudia sa už schyľovali domov, no niektorí ešte zostali vonku a zabávali sa. Bavili sa natoľko, že si ani nevšimli, že sa otvorila vstupná brána a dnu vošiel mladý tmavovlasý muž, odetý v čiernostriebornom odeve z drahých látok. Jeho modré, no zato temné oči blúdili po budovách, ktoré míňal. Jeho dlhý fialový plášť za ním vial a zanechával tak za sebou menšie kúdoly prachu. Na okamih sa zastavil a prezrel si skupinku mladých dievčat, ktoré postávali neďaleko od neho. Jedna, dlhovlasá blondína, si ho povšimla a mrkla naňho. Muž sa pousmial a vybral sa k nim. „Nemali by ste byť tak neskoro večer vonku, dámy,“ poučil ich s...

Stále ťa milujem – 4. kapitola

Autor: Nika Rose Marano Il Magnifico! – Úžasné! In bocca al lupo! – Veľa šťastia! medico – lekár, doktor pezzo di merda – kus hovna (doslovne) Prikrčila sa a pomaly sa vybrala pozdĺž steny. Chodba bola tmavá, ale široká. Ktokoľvek mohol okolo nej prejsť a nevidieť ju. Na konci chodby zahla doprava, kde už bola chodba viac osvetlenejšia. Na moment sa zastavila. Počula hlasy a rinčanie mečov. Vybrala sa za zvukmi. Zahla za roh a videla, ako si dvaja muži meria sily. Jeden, muž s vyholenou hlavou, odrazil útok svojho protivníka, až mu vyrazil meč z ruky. Chrapľavo sa zasmial. „Vravel som ti, Rodrigo, že teba by porazila aj ženská!“ povedal pomedzi smiech. Vysoký muž v bielej róbe, Rodrigo, zdvihol svoj meč a s nadávkami si ho zastrčil späť do pošvy. „Keby ženské...