Príbehy z druhej strany – 1. Zabudnutý

Príroda v malom mestečku ožívala, objavovali sa nové púčiky na konároch, kvietky sa pomaly preberali k životu, vtáky čvirikali na každom kroku, aby ohlásili obyvateľom, že prichádza jar, symbol nového života.

Po uliciach sa preháňali drobci, užívajúci si, že nemusia byť naobliekaný až po uši, před kaviarňami sa schádzali priatelia, kolegyne, mamičky striehnuce na svoje ratolesti aj starší obyvatelia, aby si porozprávali nové zážitky a poznatky. Pri jednom zo stolov nesmelo sedelo mladučké dievča, malo asi sedemnásť, slabý vetrík víril jemné vlasy farby plameňa, ktoré tak silne kontrastovali s bledou pokožkou tak nežnej tváre. Jej ústa sa nadvihli v nepatrnom úsmeve, keď zbadala prichádzať veselého chlapca asi v jej veku. Radostne sa zvítali a obaja si objednali ovocný čaj, špecialitu majiteľky kaviarničky.

Onedlho už každý v meste vedel o novom páre dvoch študentov, Allisy a Johnatana. Poznali ich vďaka tomu, že kde sa objavili, akoby vdýchli nekonečne dobrú energiu a rozžiarili okolie. Bola radosť ich vidieť a ešte krajšie bolo vidieť, ako veľmi sa milujú. Keď Allisa oslávila dvadsiate narodeniny, dostala ten najkrajší dar, aký mohla čakať, zásnubný prsteň. Samozrejme takáto udalosť sa neobišla bez verejnej radosti z toho, že ich láska trvá. Johnatan bol neskutočne šťastný, no zároveň utrápený. Bolo totiž niečo, čo o ňom Allisa nevedela, nedokázal jej to povedať ani po troch rokoch nádherného vzťahu a vlastne bolo mu čudné, že sa nikdy nespýtala, prečo nenavštívia jeho rodinu, prečo ju nikdy nevezme k sebe domov, prečo je vždy tak šťastný len, keď je s ňou a môže sa pýšiť tým, akí krásni spolu sú. A vôbec, nikto v meste sa nezapodieval tým, s kadiaľ vlastne ten urastený, múdry chlapec je.
No keď sa Allisa nepýtala, on nemal dosť odvahy o tom hovoriť. O necelý mesiac mu jeho milovaná oznámila, že čaká dieťatko, že budú rodičia, a vtedy sa Johnatan rozhodol. Musí jej povedať, kto vlastne je, pretože, ak už nebudú len pár, ale rodina, ona to vedieť musí. Už sa nebál, že ju stratí, už dávno sa toho nebál, až príliš sa milovali.
A nasledujúci večer jej rozpovedal svoj príbeh. Príbeh chlapca siroty, ktorý sa naučil žiť sám a prebíjal sa životom, kým neprišiel do tohto mesta a neuvidel tú najnádhernejšiu dievčinu sediacu na múriku, zahĺbenú do knihy. Allisa ostala prekvapene pozerať do tmavých očí plných nádeje a lásky a ani sama nevedela prečo, no vôbec ju nenahnevalo, že pred ňou mal Johnatan tajomstvo. No i tak ho so zvonivým smiechom pokarhala, že je hlupáčik a mal jej to povedať hneď. Chcela mu navrhnúť, aby sa prisťahoval do domu, kde žila s rodičmi, no odmietol. Vážil si všetko, čo preňho robila, nechcel sa cítiť dlžný ešte aj jej rodičom, a tak túto tému uzavreli. Každým týždňom bolo na Allise viac a viac vidieť, že sa pod jej srdcom milujúcej snúbenice a budúcej mamičky vyvíja nový život. Všetci z mesta, ktorí ich poznali, sa radovali s nimi, skúsenejšie mamky im dávali rady, ako sa o malé starať, a staré babičky zas nešetrili radami ešte svojich starých mám. Johnatan si privyrábal v rôznych podnikoch, obchodoch, dokonca aj súkromne chodil pomáhať s kosením, v záhrade, s opravami na domoch, aby vedel zabezpečiť svoju milovanú Allisu a ich ešte nenarodené dieťa. Nikoho ani v najhorších snoch nenapadlo, že by sa niektorému z nich malo a mohlo niečo stať. Dni aj mesiace plynuli a Johnatan dokončieval práce na maličkom domčeku, ktorý si kúpil, zveľaďoval ho a pripravoval na to, aby v ňom mohla žiť mladá rodinka. No aby dokončil posledné vonkajšie úpravy, potreboval ísť do hory a stiahnuť mladé stromy, ktoré mu dovolil horár. Hneď ráno šiel za Allisou, aby jej povedal, že ide do hory a čoskoro sa vráti po ňu, aby jej mohol ukázať svoju niekoľkoročnú prácu. Allisyna mamička mu pribalila riadne jedlo, aby sa nemusel zdržovať varením a čo najskôr sa vrátil, rozlúčil sa so svojou snúbenicou a než odišiel, pohladil jej bruško, potom ju naň pobozkal a jej aj bábätku prisľúbil, že už čoskoro budú žiť spolu.

Johnatan sa nakoniec pobral s veselou piesňou v ústach do hory, keď dorazil na miesto, zložil si veci a dal sa do skácania prvého stromu, ktorý bol označený, aby ho rozpoznal. Po niekoľkohodinovej práci si na ohni zohrial obed od budúcej svokry a do sýta sa najedol. S radosťou sa pustil do ďalšieho stromu, no či už pre pozornosť oslabenú plným žalúdkom alebo spevom si nevšimol, že jeden z popruhov, ktorými prichytil kmeň o strom oproti, sa uvolnil. Skôr než Johnatan pochopil, čo vydáva ten trhavý zvuk, zavalil ho síce mladý, no ťažký stromček, ktorý mal poslúžiť ku kráse jeho domova,
Avšak poslúžil len k tomu, že Johnatanove telo po hodine úpenlivého kričania o pomoc a ospravedlnení Allise, ktoré nemohla počuť, ochablo a jas z tých vždy veselých očí vyhasol.

Až keď sa ani na druhý deň doobeda nevracal k Allise, šla zavolať horára, aby vzal mužov a išli nájsť jej milovaného Johnatana. Našli ho po necelých dvoch hodinách, skrúteného pod kmeňom, zo zaslzenou tvárou zovretou v nepríjemne bolestnom výraze. Nechceli veriť, že to zúbožené telo patrí mladému, veselému chlapcovi, ktorý sa mal onedlho stať otcom. Zo smútkom odviezli jeho telo dole do mesta a horár, sám, si vzal na starosť oznámenie Johnatanovej smrti Allise.

O dva dni bol Johnatan pochovaný, mal skromný pohreb, no krásnu truhlu a náhrobný kameň, ktoré zariadila Allisina matka. Allisa dúfala, že sa s jej milovaným Johnatanom prídu rozlúčiť všetci tí, ktorí s nimi prežívali spoločné radosti a šťastie, no na cintoríne bola len ona, jej mamička a otec a správca cintorínu, nikto iný ju neprišiel podporiť aj v zlej a bolestnej chvíli. A kým porodila krásneho chlapčeka s otcovými očkami, všetci akoby na Johnatana zabudli, nikto ho nespomenul, nikto sa naňho nespýtal, nikto sa nerozprával s Allisou. Ostal len malý, nádherný domček zapadajúci lístím a vetvičkami, malý Jack, pripomínajúci svojej mamičke, aký úžasný bol jeho otecko, a nezabudnuteľné spomienky, ktoré si Allisa tak starostlivo pripomínala každý deň, aby sa jej nikdy v živote nestalo, že na Johnatana zabudne.

O niekoľko rokov, keď Jack vyrástol a opustil materinské hniezdo, prišiel do života Allisy nový muž, prvý krát od smrti Johnatana. No stalo sa to, čo by predtým nedopustila, po niekoľkých rokoch zabudla na žiarivú tvár, šibalský úsmev a nádherné, tajomné, tmavé oči JEJ Johnatana.
A nespomenula si, pretože už viac nevidela svojho syna, ktorý by jej ho pripomenul.