Príbehy z druhej strany – 1. Zabudnutý
Príroda v malom mestečku ožívala, objavovali sa nové púčiky na konároch, kvietky sa pomaly preberali k životu, vtáky čvirikali na každom kroku, aby ohlásili obyvateľom, že prichádza jar, symbol nového života.
Rubrika
Príroda v malom mestečku ožívala, objavovali sa nové púčiky na konároch, kvietky sa pomaly preberali k životu, vtáky čvirikali na každom kroku, aby ohlásili obyvateľom, že prichádza jar, symbol nového života.
Volám sa Lucas Adrian Resillien, ale volajte ma len Lucas. Nepoviem vám o sebe veľa, mojim cieľom je rozhovoriť príbehy iných. Mám doktorát zo psychológie, no napriek tomu som celý svoj život strávil na mieste, ktoré by len málokomu napadlo. Bol som správcom miesta, kde oddychujú mŕtvy. Iným slovom hrobár. Myslím, že dodnes nikto z môjho okolia nechápe, prečo som sa tak rozhodol. Poznal som každý jeden hrob a všetky mi vyrozprávali svoj príbeh. No, aby som tie príbehy počul a mohol vám ich prerozprávať, muselo sa niečo skončiť.
Vždy musí niečo skončiť, aby iné mohlo začať.