Ľalia medzi tŕním – časť 7.
Veleslava veľmi dobre vedela prečo chcela súkromie. Prišla k rieke ďalej od východnej brány. Čisté veci si dala na zem, vyzliekla sa a pozrela si tú bodnú ranu na ľavom boku. Vošla do rieky, umyla sa, hlavne okolo tej rany, ktorú si potom dezinfikovala, umyla si vlasy a vyšla von z rieky. Osušila sa a obliekla sa do čistého oblečenia a vlasy si opäť zaplietla do vrkoča. Oprala si to špinavé oblečenie a išla do osady. Zaniesla si veci do izby a išla tých dvoch pohľadať. Ani ich nemusela hľadať, našla ich v kuchyni a akurát dojedli. Posadila sa za stôl, dali jej polievku a ešte baraninu s chlebom a ona sa do toho pustila. Keď dojedla, tak poďakovala a povedala: „Takže teraz by sme sa mali už poberať do izieb. Bol to náročný deň.“ Veleslava prišla s...
Ľalia medzi tŕním – časť 6.
Vyšli z kuchyni cez chodbu na dvor. A išli do lesa držiac ruku na zbrani pre istotu, že by ich niečo alebo niekto chcel napadnúť. Došli k tajnému bunkru medzi stromami hore, čo kedysi Veleslava mala. Skoro rozpadnutý. Veleslava sa sústradila tak veľmi, že ten svoj bunker obnovila zo všetkým, čo bolo tam. Dole sa zošuchlo lano, po ktorom vyšli obydvaja hore. Postavili sa na pevnú plochu a Veleslava povedala: „Vitaj v mojom skrytom bunkri.“ „To naozaj o tom nikto nevie?“ „Prečo som ho asi opravila? Poď dnu.“ Vošli dnu a hneď oproti dverám si sadli ku stolu na stoličky. „Čo tu budeme vlastne robiť?“ „Toto miesto bolo a bude zasvätené bohom. Či už mojim alebo tvojim. Sem som chodila na stretnutia s tými našimi bohmi, radili mi a za každú radu som im vďačná.“ Nastalo...
Ľalia medzi tŕním – časť 5.
„Prepáčte, otec, za to, čo ste museli teraz vidieť, ale Bojislav má zase podrezaný jazyk a vlastne je už na odchode. Však, Bojislave.“ Bojislav sa postavil, uklonil sa Rodanovi a rozzúrený odišiel preč. „Hneď prvý deň doma a bitka.“ „Otec, kebyže sa ma nepokúsil Bojislav znásilniť a k tomu ma pourážal, tak by sa to nestalo.“ „To mení celú podstatu veci. Zajtra by ti tvoji bratia chceli pomôcť.“ „Pomôcť? A s čím?“ „To veru neviem. Tak dobrú noc.“ „Aj vám, otec. Poď, Eiriku, dnu.“ Eirik vošiel dnu, zatvoril dvere a povedal: „Robil to aj pred tým, ako sme ťa odviedli?“ „Nedal mi pokoj, ale o toto sa pokúsil prvý raz. Od vtedy, ako som odišla s vami, som čakala, že sa aspoň kus zmení, ale ostal rovnaký.“ „Vieš, taký ľudia ako on si môžu za to sami.“ „Veru tak. Mali...
Ľalia medzi tŕním – časť 4.
O týždeň neskôr. Veleslava aj Eirik spolu vošli do Veleslavinho dávneho rodiska. Eirik mal tú výhodu, že sa naučil Veleslavin rodný jazyk. Ľudia sa za nimi obzerali, až kým nedošli k obydliu jej otca, náčelníka rozsiahlejšieho kmeňa. Keď k nemu prišli, zastavili ich vojaci a jeden z nich sa opýtal: „Koho hľadáte?“ Veleslava sa nadýchla a odpovedala svojou rodnou rečou: „Hľadáme Rodana, pána tejto osady.“ „V akej súrnej veci ste prišli?“ „Posiela nás jeho dcéra. A máme mu odovzdať odkaz, ktorý je určený práve len jeho ušiam.“ „Ohlásime vás. A žiadne finty.“ Vošli za strážami do domu. Prešli chodbou, ktorá viedla cez kuchyňu do ich hlavnej izby, teda pracovne. Vojak si kľakol a povedal: „Môj pane, títo cudzinci prišli s tým, že majú pre vás správu od vašej...
Ľalia medzi tŕním – časť 3.
O 3 mesiace neskôr… Veleslava a Eirik sa rozlúčili s priateľmi a spolubojovníkmi a opustili ich na rozcestí, ktorá viedla do Veleslavinej osady. Vojsko odišlo a Veleslava povedala: „Tak môžeme ísť.“ „Aká je dlhá cesta a koľko bude trvať, kým tam dorazíme?“ „Cesta je dlhá asi tak šesť míľ a bude nám to trvať týždeň, ak nie aj menej. Cesta je zväčša rovná, sem tam vedie buď z kopca alebo do kopca.“ Pomaly sa pohli z miesta a Eirik sa opýtal: „Myslíš, že ťa spoznajú?“ „Neviem. Už nevyzerám tak ako pred piatimi rokmi a pár mesiacmi. A kto vie, čo povedia, keď ma uvidia.“ „Pravdepodobne by si mysleli, že si len duch.“ „Tak to máš recht. Určite si mysleli, že som umrela. Tak pôjdeme na to pomaly, aby z toho nebolo haló. Kedysi mi niekto povedal, že ak sa raz...
Ľalia medzi tŕním – časť 2.
O 5 rokov neskôr… Normanské vojsko mierilo na posledného nepriateľa. A to boli Sasovia sídliaci pri hraniciach Slovanskej zeme a Ríma. Boli na kraji lesa, na veľkej rovine medzi tým lesom a saskou dedinou. Veleslava sa po tích piatich rokoch zmenila. Skrásnela jej tvár, nabrala na výške, jej ženské krivky zvýraznili, no na tele mala niekoľko jaziev a na chrbte mala jazvu z popáleniny, ktoré kedysi utŕžila pri záchrane detí z ohňa, ale mala ich skryté pod brnením. Vlasy jej narástli a stále ich mávala zapletené do vrkoča okrem výnimiek, keď si ich zmývala, oči jej kus žiarili vzrušením z očakávaného boja. Mala ich ešte svetlejšie, než ich kedysi mávala. Všetci pobehovali hore dole, chystali sa na dlho očakávanú bitku, len Veleslava bola v kľude a už...
Denní věštec
Chcete vědět, co se děje za hradními zdmi?
Čtěte Denního věštce!
Ocenění
2022 – Projekt roku
2021 – Projekt roku
2021 – Šéfredaktor roku
2020 – Projekt roku
2019 – Projekt roku
2018
2015 – Projekt roku
