London Brown | SubSalix

Stratená v myšlienkach

Burácajúce kvapky mi padajú na dáždnik, silný vietor sa mi opiera do chrbta a ženie ma vpred. Väčšina ľudí dnes neopúšťa teplo svojich príbytkov, ja však áno. Prechádzam pod veľkými dubmi a vdychujem čerstvý vzduch, vlasy mi padajú do tváre, no ja si ich nepopravím, iba ďalej kráčam. Kráčam, venujem sa iba svojim myšlienkam, ktoré mi v hlave tvoria tornádo. Nevšímam si ako kladiem nohu pred nohu, ani to ako otváram veľké hnedé dvere, preberiem sa až po tom, čo mi v nose udrie tá vôňa. Vôňa kníh! Nemusím ani zdvihnúť hlavu a viem že som v knižnici. To je to čo sa mi odohrávalo v mysli, moje najväčšie túžby. Netúžim po večnom bohatstve ani sláve. Túžim po vôni starého papiera, po pocite spoznania nového sveta. Musela som sem prísť, zaujíma ma niečo iné ako neustále...

Autor : London Brown dne 11/16/2022 | Svitky pergamenu | 0 komentářů

Líška nebíva líškou (dávajte si pozor keď chodíte po lese)

Skrz lesom hustím trieli líška mierne hrdzavá. Nikto s živých netušil kam len miery v ten deň, keď poslední raz bola zazretá. Smrť je jej v pätách a ona neoblomne stále stojí. Jej myšlienky zhrniem len v pár krátkych vetách. Azda myslíš si, že démon sa bojí? Tlapky zaboria sa v lísti, nech jej ich nikto nekriesi. Myslíš, že poľovník zistí že len on dnes bude bití? Prechádzala hustým lesom, sem tam zastala. Kŕmila sa ľudským mäsom tak do sýta ako len vládala. Na zuboch povlak krvi, ešte aj na pysku. Kto ju zbadá v kroví, sa mrví pretože démon – ten len líška, čas mu vyprší. Keď priblíži sa k tebe veľmi a chvostom jemne vrtí, tak potom priateľu ver mi, že o krok bližšie si k...

Autor : London Brown dne 03/29/2022 | Z Vergiliova stolu | 0 komentářů

Tajomná

* Kráčala ulicou, kráčala ticho a celý svet zrazu, náhle stíchol. Len kroky do diaľky zvonia a lampy v noci tiene tvoria. Po tichu, bez slov, na pleciach mnoho hriechov. o ľudia spravili, nesie si všetky ich viny. Čierny plášť nocou za sebou ťahá so skrytou tvárou, ktorú ľudstvo hľadá. S kosou v ruke, kosou nádhernou, čo oči ľudské priťahuje do tieňov. Za ňou len ticho, i vôkol nej, pri pohľade do tváre jej nádhernej, ťažko sa ľuďom dýcha, zmizne všetka ich pýcha. Kráča tmou, nocou s veľkou mocou, Cieľ svoj pozná, už si nevyberá. Zaveje vánok slabý, tichý akoby sa bál svojej vlastnej pýchy aby nestal sa i on jej cieľom, aby nenarušil jej svetom prielom. Nikto nevie odkiaľ prišla, možno z pekla či z neba vzišla. I keď zámer jej pozná každý, nikto ju neodsúdi z...