Tajomná

* Kráčala ulicou, kráčala ticho a celý svet zrazu, náhle stíchol. Len kroky do diaľky zvonia a lampy v noci tiene tvoria. Po tichu, bez slov, na pleciach mnoho hriechov. o ľudia spravili, nesie si všetky ich viny. Čierny plášť nocou za sebou ťahá so skrytou tvárou, ktorú ľudstvo hľadá. S kosou v ruke, kosou nádhernou, čo oči ľudské priťahuje do tieňov. Za ňou len ticho, i vôkol nej, pri pohľade do tváre jej nádhernej, ťažko sa ľuďom dýcha, zmizne všetka ich pýcha. Kráča tmou, nocou s veľkou mocou, Cieľ svoj pozná, už si nevyberá. Zaveje vánok slabý, tichý akoby sa bál svojej vlastnej pýchy aby nestal sa i on jej cieľom, aby nenarušil jej svetom prielom. Nikto nevie odkiaľ prišla, možno z pekla či z neba vzišla. I keď zámer jej pozná každý, nikto ju neodsúdi z...