Príbehy z druhej strany

Príbehy z druhej strany – 1. Zabudnutý

Príroda v malom mestečku ožívala, objavovali sa nové púčiky na konároch, kvietky sa pomaly preberali k životu, vtáky čvirikali na každom kroku, aby ohlásili obyvateľom, že prichádza jar, symbol nového života.Po uliciach sa preháňali drobci, užívajúci si, že nemusia byť naobliekaný až po uši, před kaviarňami sa schádzali priatelia, kolegyne, mamičky striehnuce na svoje ratolesti aj starší obyvatelia, aby si porozprávali nové zážitky a poznatky. Pri jednom zo stolov nesmelo sedelo mladučké dievča, malo asi sedemnásť, slabý vetrík víril jemné vlasy farby plameňa, ktoré tak silne kontrastovali s bledou pokožkou tak nežnej tváre. Jej ústa sa nadvihli v nepatrnom úsmeve, keď zbadala prichádzať veselého chlapca asi v jej veku. Radostne sa zvítali a obaja si objednali...

Autor : Akira Seiji Sato dne 03/17/2013 | Príbehy z druhej strany | 0 komentářů

Príbehy z druhej strany – 0. Lucas Adrian Resillien

Volám sa Lucas Adrian Resillien, ale volajte ma len Lucas. Nepoviem vám o sebe veľa, mojim cieľom je rozhovoriť príbehy iných. Mám doktorát zo psychológie, no napriek tomu som celý svoj život strávil na mieste, ktoré by len málokomu napadlo. Bol som správcom miesta, kde oddychujú mŕtvy. Iným slovom hrobár. Myslím, že dodnes nikto z môjho okolia nechápe, prečo som sa tak rozhodol. Poznal som každý jeden hrob a všetky mi vyrozprávali svoj príbeh. No, aby som tie príbehy počul a mohol vám ich prerozprávať, muselo sa niečo skončiť. Vždy musí niečo skončiť, aby iné mohlo začať.Adrian Resillien sa narodil v chladnú decembrovú noc do váženej rodiny Resillienovcov. Nikdy necítil nedostatok materiálnych vecí, avšak postrádal blízkosť rodičov. Vlastne ho vychovával...