Zúfalé riešenie
Vzdušné drabble do letní soutěže Vrba ve víru živlů. „Prečo to robíš?“ Utrela som nôž od krvi. „Mistovi sa nepáčiš.“ „Viem. Ale prečo ty?“ „Aby mi vymazal spomienky, samozrejme.“ „Urobí ťa Otrokyňou. Stratíš sama seba.“ „Bola som obeťou epidémie pneumorozy. Keď ma v nemocnici navštívili rodičia, prestala som dýchať. Odvtedy, vždy keď vidím ich tváre, bielu farbu či mi zazvoní v uchu, vrátim sa tam. A to je len zlomok príkladov. Dennodenne dookola cítim, ako bezúspešne lapám po vzduchu, ako pomaly umieram. Bez Mista sa stratím nenávratne.“ „Myslíš si, že ťa niekto zachráni.“ „Retriever nie je mýtus, je môj bratranec. Posledné slová?“ „Medzi Otrokmi mám vnuka. Prosím, zachráňte...
Hlasy Zeme
Zemské drabble do letní soutěže Vrba ve víru živlů. Môj výcvik sa skončil. Majster vykonal posledný rituál, aby som sa stala plnohodnotnou druidkou. Do mysle mi vnikol šepot nekonečna hlasov Zeme. Šepkali mi svoje osudy, radosti aj strasti. Šepot sa zosilnil do spevu. Tá symfónia oslavovala život. Nechala som sa ňou uniesť. Tancovala som so Zemou, ako si priala. Ale ani spev sa neprestal zosilňovať, stal sa z neho krik. Všetko na Zemi vrieskalo od bolesti, zúfalstva. Zem samotná nariekala, že ju zradili jej vlastné deti – ľudstvo. Cítila som, ako mi to vrieskanie trhá srdce a poznačuje myseľ. Nenávratne ma zmenilo. Už navždy si budem želať jediné – utíšiť ju. Redakční úpravy provedla Nerys Heliabel...
Spomienka z mora
Vodní drabble do letní soutěže Vrba ve víru živlů. Dívam sa z útesu. Je nízky, nechcem, aby ma pád omráčil. Chcem cítiť svoje posledné okamihy. More ma vždy desilo. Nie kvôli hĺbke alebo morským živočíchom. Môj strach bol nevysvetliteľný, tajomný. Ale kde nájdem krajšie rozlúčkové miesto ako v Grécku? Dookola počujem slová lekárov: Nedožije sa maturity. Má neznámu neliečiteľnú chorobu. Nevedel, že ho počujem. Nestihnem si splniť žiadny zo svojich snov, urobiť nič významné pre svet. Nedokážem takto žiť. Skočím. Voda ma schladí, hladká mi vlasy, preplieta sa mi pomedzi prsty ako milenec. Nádhera. Vtedy sa mi vynorí spomienka z minulých životov. Som prevtelená Doris, Oceanida morí. Som...
Explózia
Ohnivé drabble do letní soutěže Vrba ve víru živlů. „Som postihnuté čierne dievča, sirota,“ povedala som môjmu najbližšiemu vychovávateľovi v ústave, ako by bol slepý. „Aby ma spoločnosť videla ako menejcennú, stačila by jedna z tých vecí. Ja mám štyri, nemá zmysel sa snažiť.“ „Chceš mi tvrdiť, že plameň sviečky na správnom mieste nedokáže vyvolať explóziu?“ odvetil. Ten rozhovor som si opakovala celý život. Vtedy som si explóziu predstavovala ako významný čin pre svet. Prinajlepšom Nobelovu cenu. Určite však nie ako naučenie sa mágie. Nie ako vzdelanie od anjela. Istotne nie ako zostúpenie do pekla a zabitie samotného diabla. Ani sám autor ponaučenia si to tak nepredstavoval. No stalo sa. Redakční úpravy provedla Nerys Heliabel...
Slnovrat bez duší
Drabble z pera Patricie Baloure – příspěvek do soutěže Letní slunovrat Pod vrbou. „Vrátil sa!“ kričali ľudia v nádeji, že varujú celý svet. Nanešťastie nemysleli dnešný slnovrat. Niektorí ho nazývali démonom, iní temnotou, ďalší dušožrútom. Nik z nich nemal pravdu. Vedeli len, že je najmocnejším druhom bytosti. Xander sa nebál ani vlastného mena. Jediný, kto ho kedy dokázal zahnať späť do ríše fae, bol Karmates. Jeho duša bola voči Xanderovi odolná. Každý slnovrat ho prekabátil, aby ju okúsil, a tým ho vypudil zo sveta ľudí skôr než sa opona medzi ríšami zatiahla. Lenže Karmates pred mesiacom zomrel na starobu. Xander sa neohrozene načiahol po delikátnej duši novorodenca… A utiekol. Zrodil sa nový...