Prvenstvo

Hoc je to príbeh posledný, o nových začiatkoch rozpráva. Prvom úsmeve, horúcej dlani… padnutom pierku páva. Zaspávajú i budia sa s úsmevom na pere, nad víziou toho, čo ich tak príjemne hreje. Nesmelé kroky, no smelé slová… každučký detail zas a zas snová. Pomaly podíde bližšie so srdcom búšiacim, do ucha pošepne hlasom odvážne trasúcim… S obavou čaká, čo bude sa diať teraz, v hlave už všetky scenáre prežil neraz. Ona sa zapýri, ruku mu podá. „Cítim to rovnako“, potichu dodá. Od šťastia počujú ohňostroj vraj, ich radosť prežiari celučký kraj. Premohnú ich tie pocity nepoznané, nie podobné ničomu, čo im je známe. Ich večné čakanie stalo sa banalitou, podľahli vábeniu, sen sa stal realitou. A tak prejde jeseň, zima i jaro, A v nich je...