Psaní pro Vrbu III.

Věnuje Ewenlia Lerche

*

Ako byť šťastným?

Bola smutná…
Vŕba sa skláňala nad plytčinu jazera a jemne hladila povrch vody. Niekedy sa zakývala vo vetre a rozčerila inak pokojnú hladinu vody, inokedy poslala lístok ktorý odplával preč ako loďka. Napriek tomu zostávala smutná.
Bola osamelým stromom o ktorý sa nikto nezaujímal. Nešťastne ohnutá pod náporom osamelosti a žiaľu. Málokto vyhľadával jej tieň počas horúcich dní. Cez husté konáre sa nedalo predrať. A počas zimy, keď všetky listy odišli, ostávala nahá.
Túžila po nových šatách, aby o ňu vzrástol záujem.
Na Vianoce sa rozhodla obdarovať. Zo svojich konárov vyrobila hračky.
Uvidela radosť detských očí… už nikdy nebola osamelá.

Odeslat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *