Psaní pro Vrbu III.

Věnuje Ewenlia Lerche

*

Ako byť šťastným?

Bola smutná...

Vŕba sa skláňala nad plytčinu jazera a jemne hladila povrch vody. Niekedy sa zakývala vo vetre a rozčerila inak pokojnú hladinu vody, inokedy poslala lístok ktorý odplával preč ako loďka. Napriek tomu zostávala smutná.

Bola osamelým stromom o ktorý sa nikto nezaujímal. Nešťastne ohnutá pod náporom osamelosti a žiaľu. Málokto vyhľadával jej tieň počas horúcich dní. Cez husté konáre sa nedalo predrať. A počas zimy, keď všetky listy odišli, ostávala nahá.

Túžila po nových šatách, aby o ňu vzrástol záujem.

Na Vianoce sa rozhodla obdarovať. Zo svojich konárov vyrobila hračky.

Uvidela radosť detských očí... už nikdy nebola osamelá.