Zloděj sov
Neznámy páchateľ kradne sovy!
Titulok, ktorý kričal z každých novín, Tobiasa už značne otravoval. Absolútne nerozumel, prečo má niekto potrebu kradnúť sovy. A vôbec, načo sú komu sovy? Čo na nich všetci vidia? Robia len hluk, nerozprávajú sa s vami, treba ich kŕmiť…
Zamyslený kráčal dole ulicou k námestiu, kde mal dohodnuté obchodné stretnutie s jedným známym. Nehľadel pod nohy, a tak sa stalo, že na jednom rozbitom úseku zakopol. Aký bol dlhý, roztiahol sa na zemi.
Taká hanba, nadával si, keď sa zviechal zo zeme. Aby nemusel čeliť škodoradostným pohľadom okoloidúcich, rozhodol sa ukryť v najbližšom obchode. Keď za sebou zatváral dvere, zalapal po dychu. Ocitol sa v obchode so zvieracími miláčikmi!
Z klietky v rohu miestnosti naňho zvedavo hľadela sova snežná. „Teda, ty si krásna,“ fascinovane vydýchol a bez toho, aby si uvedomil, čo robí, vytiahol peňaženku a zaplatil.
***
Tobias sa zobudil na hluk a rinčanie skla. Rozospatý zamieril do obývačky, odkiaľ sa ozývalo hlasné sovie húkanie a tlmené hrešenie.
„Ty prekliaty vták,“ nadával povedomý hlas, „to fakt musíš robiť taký randál? Poď, moja, k oteckovi, vrátime sa zase domov.“
V tej chvíli Tobias pochopil dve veci. Mal doma zlodeja sov. A vedel, prečo to robí.
Musel konať.