Za starých čias…

V malom panelákovom byte uprostred sídliska vládla obvyklá večerná atmosféra. Andrea pripravovala večeru a deti sa nevedeli zmestiť do kože. Svoju mamu tým privádzali do šialenstva. „Nemôžete sa na chvíľu upokojiť?“ okríkla ich už asi dvadsiaty raz. „Prídem z vás o nervy.“ „Keď my sa nudíme,“ posťažoval si starší Samko. „Nemohli by sme si na chvíľu zapnúť počítač a zahrať sa hru? Veď sú prázdniny!“ Andrea si ťažko povzdychla. Večer už mali kvôli spánku chlapci zakázané hry. No čo robiť v deň, ako bol ten dnešný, keď vonku lialo ani z krhly a nemohli ani vytiahnuť päty z bytu?  Ak ich tým na chvíľu zabaví… „Tak fajn,“ rezignovala, „ale len kým bude hotová večera, jasné?“ „Díky, mami! Si najlepšia!“ nadšene zvolal Samko a už ho nebolo. Jeho mladší brat Vilko...