Chycená zlatonka

Tlmené svetlo z detskej lampičky osvetľovalo celú detskú izbu, kde sa už malý Roderick chystal na nočný spánok. Mal len štyri roky, no nadovšetko miloval príbehy na dobrú noc. Hlavne od svojho dedka, u ktorého býval cez niektoré víkendy a aj prádzniny. „Dedko, dedkooo!“ kričal Roderick zo svojej postele radostne na dedka. Jeho dedko bol už náležitý pán v letech. Tvár mu poznamenal čas v podobe vrások a vlasy ustúpili dozadu. Na krivom nose, ktorý si zlomil keď bol mladý, mu sedeli drobné brýle a zväčšovali jeho zelené oči. Na perách mu hral priateľský úsmev s predzvesťou drobného šibalstva. Sústavne nosil modrého motýlika spoločne aj s vestičkou a nohavicami. Dokonca aj jeho dom bol ladený do odtieňov modrej farby. „Už idem. Tak, ktorá rozprávka...