Snenie

Bobřík veršů ulovený slečnou Olivií.

Ležím si ja na posteli,
slniečko cez oblok hreje.
Ajaj, ajaj, beda, zle je.
Nie je mi to po vôli.

A čo že mi tu tak vadí?
Pracovať by som už mala.
No ja ale hneď tak zrána
padám späť do periny.

Sen za viečkami sa rodí.
Nad krajinou voľne lietam.
Nechoď prosím dieťa, nie tam.
Duch strachu hneď mi radí

Nedbám naňho, hore vzlietam.
Vietor mi vo vlasoch víska.
V ušiach mi len trochu píska.
Nebojím sa, smerujem tam.

Tam nad obzor, v šíru diaľ.
Neviem ale či späť trafím.
To ma ale nezastaví.
Toto si on snáď vždy prial

On, čo sny mi v hlave neraz

Vnúka, plní túžby moje

A čo, že len v snení to je?

Aj tak šťastím horím teraz

Vše ma ale daný koniec

Aj tento let vzrušujúci

Sen, čo je na záver súci

Zobúdzam sa? – jasná vec