Z Vergiliova stolu

Šepot Jesene

Silpha Bellicosa · · 1 min čtení · 0 komentářů

Jesenná rozprávka prírodu pretvára,
svoj príbeh farebný mi teraz rozpráva.
Dych sa mi tají, som však tak šťastná,
vôkol mňa sen a jas, vízia krásna.

Farebný ohňostroj i posledné lúče,
berie si už Jeseň od Leta kľúče.
cítim už vetrík, pohládza vlasy,
Spomienkou budú už letné časy.

Žblnkoce potôčik a lístie klesá,
srdce mi pri takom pohľade plesá.
Milujem Jeseň a slávim prírodu,
za túto moju nádhernú príhodu.

Spomínam tíško na minulé jesene,
plecia mám náhle iba tak zvesené.
Vybledol obraz drahého človeka,
odišiel, nie je, spomienka ďaleká.

Tá jeseň je náhle sivá a pustá,
farby už zmizli, utíchli ústa.
Spomienky chutia, trochu i bolia,
kolobeh života, prírody vôľa.

Redakční úpravy provedla Nerys Heliabel Ghostfieldová

Komentáře

Zatím tu žádný komentář není. Buďte první, kdo autorovi napíše!

Napsat komentář

Komentáře nepřihlášených čtenářů schvaluje redakce. Přihlásit přes hogwarts.cz